19.5.2009 Skúsme "visenie"
Pre mňa znamená lietanie pohyb modelu v 3D priestore, jeho dynamika , možno snaha zalietať niektoré akrobatické prvky, aké dokážu zalietať ozajstné lietadlá, vzlietať, pristávať....Avšak dostal som sa do stavu , keď som pri snahe o rozšírenie svojich schopností natrafil na to , že lietať ako tak viem ale neviem vôbec visieť. Povedal som si ,že keď to dokážu iní, tak aj ja.
Výber modelu
Visieť sa nedá s každým modelom-aj keď má neskutočný prebytok ťahu! Ak je model určený pre lietanie presnej klasickej akrobačky , nemôžeme od neho očakávať brutálne vlastnosti 3D modelu a naopak. Stále tu pri výbere vhodného modelu ide o to, čo od modelu očakávame. Kedysi som si zohnal SU-31, no s umiestnením použitej batérie som nikdy nebol schopný posunúť ťažisko dostatočne dozadu. Vo vise vkuse padal model cez nos dopredu, alebo sa rozkýval a prepadol niekam inam. Na lietanie klasiky, bol model v pohode. Na druhej strane som už lietal aj s odlišným modelom - ťažisko totálne vzadu, - visel skoro v kuse, resp. sám sa naťahoval do visu , no už na bežné lietanie bolo treba veľa námahy, nieto na akrobaciu. Nejde tu len o visenie, ale aj ostatné „3D“ prvky. Dôležitých je mnoho faktorov ako napr.: profil krídla, kormidlá, hmotnosť... S jedným modelom sa všetko kvalitne zalietnuť nedá. Ak chceme lietať aj aj, treba veľmi dobre zvážiť kompromis.
Keď som sa pred časom rozhodoval aký model si zaobstarám, jedným s kritérií bolo aby mal dostatočný prebytok ťahu a to nielen na lietanie, ale prípadne aj na „visenie“. S predošlými modelmi to nebolo možné. Rozhodol som sa pre EDGE, ktorý so svojim 60 ccm motorom zhruba spĺňal moje požiadavky.
Začal som s ním teda lietať. Nejako som sa špeciálne nesústredil na „3D“ lietanie, ale poškodenie krídla (vôľa v uchytení - prasknuté rebro) a nedostatok času na opravu ma prinútil šetriť krídlo a jeho zaťaženie pri obratoch, takže zrazu nastal vhodný čas na učenie sa visieť. Mal som predtým skúsenosti len s depronovým 130g depronovým modelom. No riadiť takmer 2,5 metrovýťažký model je trocha iná káva. A ani nemusí byť teplo a človek sa zapotí. 
1.
Najprv som skúšal zavisieť a stabilizovať model vo väčšej výške cca 15-20m. Zisťoval som ako sa správa, čo treba robiť, aby zostal vo fixnej polohe. Model som stále z vodorovného letu uviedol plynulým prechodom do stúpania a v zápätí som ubral plyn a vyrovnal model do vertikály. Súčasne som v tomto momente ubral plyn aby model nestúpal a keď sa začal vracať po chvoste dole, pridaním plynu som mu v tom zabránil. Odozva motora má isté oneskorenie, na ktoré si treba zvyknúť. Väčšinou to končilo tým, že som stále stúpal, pretože som dostatočne neuberal plyn, aby model ostal relatívne na rovnakej výške. Nebolo mi to nejako prirodzené nechať model s nosom hore bez plynu...,strach o model....neviem.
2.
Pri akom-takom výškovom stabilizovaní dochádza k ďalšej záležitosti a to že pri zavisení sa mi značne začal model otáčať okolo osi a to v smere momentu od motora. A kedže moje visenie vyzeralo a vyzerá občas ako neustále uberanie a pridávanie plynu, tak vždy pri pridaní dochádza k otáčaniu modelu doľava, to znamená že vždy keď pridám, musím dať pravé krídelká. Závisí to samozrejme od veľkosti plynu. Následne potom pri ubratí plynu, musím krídelká vrátiť. Začal som zároveň zmenšovať aj výšku nácvikov.
3.
Po nalietaní určitého času sa jednotlivé zásahy do riadenia pomaly zautomatizujú a robíš ich podvedome. Podmienkou estetického a stabilného visenia je nielen udržanie výšky modelu
ale aj jeho ideálnej vertikálnej polohy. Často sa mi nepodarí model dostatočne „zarvať“ za výškovku a po odľahčení plynu, ostane model nie kolmo, ale pod nejakým uhlom cca 60-80 stupňov voči zemi. Môže sa stať že sa rozkýve s krídla na krídlo, rep. postupuje dopredu. Bez toho aby som pridal plyn, trošku ho zdvihol a model zrovnal kolmo ďalej ani neviem pokračovať. Keď sa nám podarí model „postaviť“ kolmo hore, riadi sa lepšie, pekne visí a ide len o udržanie tejto správnej východiskovej pozície. Pri visení priamo pred seboou mám často ešte problém z identifikáciou, či je model kolmo, ale trocha dopredu, alebo najhoršie trocha dozadu. Vtedy model pochoduje priamo k vám. Lepšie sa mi riadi, keď ho vidím trocha zboku.
4.
Poslednou fázou by bolo naučiť sa privisieť blízko k sebe, naučiť sa otáčať vo vise a potom spraviť pristátie z visu. To pridám, až sa to naučím.(hahaha-uvidíme). Niekedy sa darí inokedy nie.
Zatiaľ som na tom tak ako vidieť vo videu. (za cca 4 letové dni).
Tešíme sa na VAŠE postrehy a tipy ako na to.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
- prečítané 1983x
Nazdar Majo, neda mi nereagovat na Tvoje visacky!
Najprv sa Ti chcem podakovat za tie pekne zabery zo startu nasich novych kridel.K veci.Vsetko pekne opisujes ako na to a dost aj pravdivo.Len preco si podla toho nevyberies aj model?! Nenasiel som v udajoch o modeli vahu.Preco ma tvoj model profil kridla ako Diablotin? Ved to je hrozne sa na to pozriet! Mam pocit ze konstrukter je alibista,aby nahodou pri malej rychlosti sa neodtrhli prudnice na konci kridel.Takto urcite nema vyzerat profil,pozri si ine modely ktore dokazu lietat aj presnu zostavu aj volnu.Mozem ti ukazat moju Extru,alebo aj od Krilla 3m Katanu,ktoru mam k dispozicii.Konce su tenke ako ziletka a mozes si byt isty, ze na malej rychlosti bude urcite lepsie lietat ako tvoj model.Okrem toho Katana je za super cenu na predaj - je takmer nova. Dovolim si dat Ti zopar rad ako na to visenie.Ak budes nalietavat z vodorovneho letu,budes stale dost rychly pri vyplavani do vysky - miesto zastavenia sa.Tu Ti pomozu len vychylky 50 st. na vyskovke a prudke rychle natiahnutie na doraz.Pri "normalnejsom" profile sa prudnice odtrhnu a model nevyleti do vysky.Tento sposob sa vyuziva aj pri pristavani rogala - ked to neurobim razantne ,mam problem...Dalsi sposob,pri ktorom by si mohol vyuzit tie hrube kridla,nalietavat z obratu waterfall/vodopad/kobra.Len musis mat bezpodmienecne velke vychylky na vyskovke.Neboj sa model spomalit vo vyske asi 10m,natahovat vyskovku,aby mal co najmensiu doprednu rychlost a pri tom aj klesal.Dolezite je ,aby mal model cumak stale hore.No a ked budes asi 1/2m s chvostom nad zemou,tak trochu ofuknes vyskovku plynom ,model sa postavi do kolmej polohy a je to.Uplne jednoduche.Len nemysli na to kolko ta model stal,inac to bude problem,cha cha. A najlepsie sa to robi s 3-metrovkami.Je to lepsie citatelne a ked sa model niekde zosuva,tak to nie je take rychle ako s malymi modelmi.Pravda je ,ze ak sa to zosunie,tak je to drahsia kopka ...Cely tento prispevok ber ako radu pre bezpecne lietanie a nie invektivum na model - beriem ta ako sikovneho piloteka .Cislo na mna mas ,ak by si nahodou sa chcel nieco opytat,snad. Cau zase v Kalsi
Zdar pán Hlebaško,
v prvom rade vďaka za komentár k môjmu článočku. Čo sa týka modelu, uvedomujem si ako som na tom. Pravdou je, že som ešte nikdy neriadil model, ktorý by sa správal tak ako by som si predstavoval. Nemyslím len vlastné. Viem že také modely existujú a viem že ho nezoženiem len tak za pár korún. Ide o pomer medzi tým ako sa človek musí snažiť a tým čo model zvláda sám. Zaobstarať si taký model mám v dlhodobejšom pláne, ale keďže tento EDGE lieta najlepšie z tých čo som zatiaľ mal, rozhodol som sa tohto roku skúsiť polietať čo sa s ním bude dať, moje rezervy sú ešte značné. Pre začiatok som stabilizoval počet mojich modelov, pretože som zistil, že nie je možné sa naučiť dobre lietať , keď sa človek venuje 5-tim modelom.... a to z mnohých hľadísk.
Model EDGE chcem vybaviť v dohľadnej dobe 3D pákami. S tými bude možné hádam zalietať viacej a istejšie. Díky aj za rady s visením, ešte trocha poskúšam.
Krásne ďakujem za tipy ohľadom modelu aj na visenie a tiež dúfam že sa čoskoro uvidíme na letisku
PS.: Mám už niečo vyhliadnuté a myslím že to bude rozumnejšie, než doposiaľ. Isto si dám od Vás ešte poradiť
Majo
Tak tomuto hovorim konstruktivny komentar od pilota.
Uprimne.