14. a 17.7.2009 Kondičné polietanie pod Tatrami s mojím ex - Pace Spiritom

Počas našej dovolenky v Tatrách sme si konečne s Janom z Mikuláša našli čas na polietanie s Pace Spiritom a ukončili tým Janov "výcvik" z minulého roka. Keďže doteraz lietal len s vetroňmi a EPP....,tak riadiť 2,2m model o hmotnosti 8 kíl bola trošku zmena. Išlo hlavne o pristátia, ktoré sú s takýmto modelom značne odlišné( rozpočet na  pristátie, rýchlosť modelu...). Dali sme si stretko na letisku pri Batizovciach, kde chodia lietať miestni borci. Za možnosť využitia ich plochy im ešte raz pekne ďakujeme.

Prvý polet sme si dali v utorok ráno o 8,30. Najprv som model zalietol a vyladil, pretože sme ho osadili novou 2,4Ghz súpravou FUTABA. Dosť fúkalo, takých 7-8metrov občas, v smere a chvíľami 30° z boku. Dali sme najprv pár spoločných okruhov, Jano najprv polietal hore, potom sa odvážil aj samostatne vzlietnuť a nakoniec prišli očakávané pristátia - podľa nášho motta: "hore sa môže a dolu sa musí". Keď pilot vie a v podvedomí myslí na to, že mu nejdú pristátia, väčšinou si tak neužije ani let.

Vietor bol v našom prípade pomocníkom, pretože rýchlosť priblíženia aj samotný dotyk so zemou je na menšej rýchlosti voči zemi a to je myslím pre začiatok  výhodné. Janovi sa celkom darilo. Až na niekoľko kotrmelcov, ktoré sa stali po dotyku podvozku s väčšou trávou po okraji mala jeho zručnosť značný pozitívny progres. Veľmi ma to potešilo a aj na Janovi bolo vidieť nadšenie a radosť s vydarených letov. Ako sám povedal, v momente keď začal vnímať veci, ktoré som mu hovoril, nabralo to úplne iný smer a začalo sa mu dariť.

Je fakt šikovný a hlavne prekonal svoj strach z rozbitia drahého modelu.

Pred posledným letom  som si všimol na zemi vôľu ľavého krídla. Bolo to prasklinou trubky, ktorá spája krídla. Našťastie sme to objavili na zemi, inak by bolo po vzlete lietadlo zrejme na triesky...

Jano dal o pár dní trubku zvariť a tak sme sa v piatok zase ráno o 8,00 zišli na letisku. Tentokrát chýbal osožný vetrík, takže sa pristávalo na citeľne vyšších rýchlostiach. Museli sme pozmeniť trošku zabejnutý rozpočet a zároveň väčšinou aj vypínať motor, ešte počas zostupu, po 4.tej zatáčke. Trošku začali z novej situácie pracovať nervy, ale Jano to nakoniec zvládol a po asi 20-tich pristátiach sme sa spokojní rozlúčili.

Dohromady sme vylietali asi 10 nádrží, čo je cca 10 x 12 minút, čo je myslím celkom dosť. Popritom som si zalietal aj ja a zaháňal tak bezmodelový dovolenkový absťák.

Pilotovi Janovi a jeho asistentovi a budúcemu pilotovi Tomáškovi prajeme všetko dobré a veľa pekného lietania.

Majo

foto a video pridám.