22.6.2008 Polietanie v Tatrách

Túto sobotu  sme vyrazili s mojou ako sa hovorí „starou“ do Tater. Hm, pri stúpaní do kopcov si pripadám starý skôr ja. Takže opravujem – s mojou mladou a krásnou  Beátkou. Po dlhšej pauze sme vyrazili opäť na veľké kopce. Klasicky pred Popradom rýchle rozhodovanie v aute, či doľava na Štrbské ,alebo doprava na Lomnicu. Po chvíľke úvah vyhralo Štrbské pleso. Dorazili sme a dohodli, že ideme omrknúť peši hore na Solisko. V aute sa mi len tak voľne povaľoval môj e-vetroník Jamin. Kočka súhlasila a už som ho prichytával na batoh. Už dole dosť fúkalo, ale vidina lietania skoro v 2000 m n.m. bola silnejšia. Takto sa rozbíjajú modely. V kufri auta som mal aj malú Fly Cam One 2, no neber ho ?!  Všetko som nabalil a vyrazili sme. Vietor bol stále rovnako silný, ale menil smery. Každú chvíľu som hlásil:“ fúka juh, bude na svah“, o chvíľu „ áách sever“ a tak dookola. Konečne sme dorazili ku chate. Ale svah- zjazdovka sa práve tam značne zbieha. Sprava sedačka , vľavo zase vlek, skaly a plno ľudí. Rozhodli sme sa teda namieriť si to smerom na Furkotskú dolinu, pri chate doľava,  že tam bude nejaká plocha na pristátie. Vietor som mal už pri tejto hodnote adrenalínu v paži. Asi 200m od chaty bolo jasné že okrem balvanov a kosodreviny asi nič lepšie nenájdeme. A keďže správny (a nerozvážny) chlap sa nevzdáva, dal som dole model, začal som pripájať AKU,...nahodil kameru, inštrukcie mojej fotografke a ide sa. Vzduch bol riadne rozbitý  a navyše z doliny sa blížili riadne sivé mraky. Vietor začal fúkať zo západu, s modelom som lietal normálne svah a fakt to neskutočne nosilo. Keď som polietal, nastala tá nepríjemná  časť - pristátie. Vietor nafúkaval na svah a keď mi ho „pribije“  ku svahu na balvany, mám po modeli. No paráda, už aj ľutujem ten vzlet! Nervy celkom pekne pracujú. Ale držím sa . Nalietavam pomaly traverzom na neďalekú kosovku a vyzerá to dobre. Ešte jeden nálet a vetroň pomaly dosadá na ihličie a následne sa prepádava na zem. Fúha.!!!  Je to v pohode, vypínam kameru, odpájam AKU.

Pri zostupe, sme asi v 300m pod chatou úsúdili že zjazdovka je dostatočne široká a pás na pristátie sa tiež nájde. Hovorím si, bude to kúúúl, bude vidno štrbské pleso! Radosť opadla, keď 2 minúty po vzlete, po vetre, po svahu vypadáva z modelu kamera za 2400Sk + SD karta nevedno kam medzi balvany a trávu asi 200m pod nami. Rýchlo pristávam a vyrážame hľadať. Je to neuveriteľné ale po 15-tich minútach som kameru našiel! V najlepšom treba prestať, tak vyrážame domov a hurá smer Košice. Isto sa do našich krásnych  veľhôr vrátime znova o čom sa na našom webe určite podelíme.

Pridávam pár foto a čoskoro aj video.(foto,video by Beáta)